Keby bolo možné spojiť kombinovaný intelekt pánov Kirke, Shorter a Harwooda, nepochybne by sa roky usilovného výskumu  mohli skrátiť na mesiace.  Všetkých asi päťdesiat potenciálnych materiálov, ktoré spĺňali požiadavku nízkej hmotnosti, ale mali celý rad ďalších vlastností (vrátane správnej farby), boli starostlivo podrobené sérii riadených a štandardizovaných excitácií na simuláciu hudby v testovacom reproduktore Harbethovho dizajnu. Tým sa odstránili náklady a komplikácie spojené s tvarovaním stoviek alternatívnych reproduktorových kužeľov, ich montážou do pohonných jednotiek na meranie a počúvanie s rizikom prehliadnutia toho najlepšieho „kandidáta“ vzhľadom na ohromnú zložitosť úlohy.

Ako mesiace plynuli, začala sa rozvíjať objektívna korelácia medzi mechanickými vlastnosťami materiálov a ich subjektívnymi zvukovými prejavmi. S cieľom dokázať vzťah medzi fyzickými parametrami a vnímaným zvukom sa dodávatelia s pilotnými spracovateľskými závodmi vrátane iných univerzít dobrovoľne rozhodli postupne upravovať „kandidátske“ materiály, aby ich mohol Harbeth analyzovať a poučiť sa z nich. Zvyčajne to zahŕňa manipuláciu s elektrickým nábojom, ktorý drží molekuly pohromade, aby sa utiahli alebo uvoľnili. S pribúdajúcimi poznatkami projekt postúpil do rozhodujúcej fázy: Rozhodovanie o optimálnom pomere jednotlivých prvkov a ich kombinácia.

Čoraz viac sa ukazovalo, že „kandidátske“ materiály majú výrazné akustické vlastnosti a prekvapivo a neuspokojivo, žiadny materiál nemal optimálne zvukové vlastnosti v celom zvukovom pásme, aké by potreboval basový stredotónový kužeľ pre vznik ideálnej membrány.

Z koncepčného hľadiska bol potrebný hybrid kovu a polyméru: pevný kov pre basový úder a mäkší, zhovievavejší polymér pre dobre tlmené vyššie frekvencie bez potreby dopovania kužeľa. No vytvorenie takéhoto hybridného materiálu si vyžadovalo oveľa viac úsilia.

Za predpokladu, že by takýto dvojprvkový kompozit bol koncepčne uskutočniteľný, koľko vrstiev z každého komponentu by vytvorilo dokonalú membránu? Materiál podobný kovu by mohol byť teoreticky zmiešaný medzi 10 % a 90 %. Bez doterajšieho stavu techniky a so štyrmi materiálovými zložkami bola navrhnutá matica možných testovacích zmesí, obstarané množstvá sypkého materiálu a experimentovanie začalo v malom výrobnom závode. Všetky vzorky boli starostlivo archivované a následne podrobené analýze.

Ako sa očakávalo, po vyradení menej vhodných materiálov sa objavila základná skupina potenciálnych kandidátskych zmesí s ideálnym akustickým výkonom. Nastal čas požiadať petrochemický priemysel o hromadnú výrobu exaktnej plastovej zmesi presne zadefinovanej spoločnosťou Harbeth. Toto sa však oveľa ľahšie sa povie, ako urobí.

Keby bolo možné spojiť kombinovaný intelekt pánov Kirke, Shorter a Harwooda, nepochybne by sa roky usilovného výskumu  mohli skrátiť na mesiace.  Všetkých asi päťdesiat potenciálnych materiálov, ktoré spĺňali požiadavku nízkej hmotnosti, ale mali celý rad ďalších vlastností (vrátane správnej farby), boli starostlivo podrobené sérii riadených a štandardizovaných excitácií na simuláciu hudby v testovacom reproduktore Harbethovho dizajnu. Tým sa odstránili náklady a komplikácie spojené s tvarovaním stoviek alternatívnych reproduktorových kužeľov, ich montážou do pohonných jednotiek na meranie a počúvanie s rizikom prehliadnutia toho najlepšieho „kandidáta“ vzhľadom na ohromnú zložitosť úlohy.

Ako mesiace plynuli, začala sa rozvíjať objektívna korelácia medzi mechanickými vlastnosťami materiálov a ich subjektívnymi zvukovými prejavmi. S cieľom dokázať vzťah medzi fyzickými parametrami a vnímaným zvukom sa dodávatelia s pilotnými spracovateľskými závodmi vrátane iných univerzít dobrovoľne rozhodli postupne upravovať „kandidátske“ materiály, aby ich mohol Harbeth analyzovať a poučiť sa z nich. Zvyčajne to zahŕňa manipuláciu s elektrickým nábojom, ktorý drží molekuly pohromade, aby sa utiahli alebo uvoľnili. S pribúdajúcimi poznatkami projekt postúpil do rozhodujúcej fázy: Rozhodovanie o optimálnom pomere jednotlivých prvkov a ich kombinácia.

Čoraz viac sa ukazovalo, že „kandidátske“ materiály majú výrazné akustické vlastnosti a prekvapivo a neuspokojivo, žiadny materiál nemal optimálne zvukové vlastnosti v celom zvukovom pásme, aké by potreboval basový stredotónový kužeľ pre vznik ideálnej membrány.

Z koncepčného hľadiska bol potrebný hybrid kovu a polyméru: pevný kov pre basový úder a mäkší, zhovievavejší polymér pre dobre tlmené vyššie frekvencie bez potreby dopovania kužeľa. No vytvorenie takéhoto hybridného materiálu si vyžadovalo oveľa viac úsilia.

Za predpokladu, že by takýto dvojprvkový kompozit bol koncepčne uskutočniteľný, koľko vrstiev z každého komponentu by vytvorilo dokonalú membránu? Materiál podobný kovu by mohol byť teoreticky zmiešaný medzi 10 % a 90 %. Bez doterajšieho stavu techniky a so štyrmi materiálovými zložkami bola navrhnutá matica možných testovacích zmesí, obstarané množstvá sypkého materiálu a experimentovanie začalo v malom výrobnom závode. Všetky vzorky boli starostlivo archivované a následne podrobené analýze.

Ako sa očakávalo, po vyradení menej vhodných materiálov sa objavila základná skupina potenciálnych kandidátskych zmesí s ideálnym akustickým výkonom. Nastal čas požiadať petrochemický priemysel o hromadnú výrobu exaktnej plastovej zmesi presne zadefinovanej spoločnosťou Harbeth. Toto sa však oveľa ľahšie sa povie, ako urobí.

Keby bolo možné spojiť kombinovaný intelekt pánov Kirke, Shorter a Harwooda, nepochybne by sa roky usilovného výskumu  mohli skrátiť na mesiace.  Všetkých asi päťdesiat potenciálnych materiálov, ktoré spĺňali požiadavku nízkej hmotnosti, ale mali celý rad ďalších vlastností (vrátane správnej farby), boli starostlivo podrobené sérii riadených a štandardizovaných excitácií na simuláciu hudby v testovacom reproduktore Harbethovho dizajnu. Tým sa odstránili náklady a komplikácie spojené s tvarovaním stoviek alternatívnych reproduktorových kužeľov, ich montážou do pohonných jednotiek na meranie a počúvanie s rizikom prehliadnutia toho najlepšieho „kandidáta“ vzhľadom na ohromnú zložitosť úlohy.

Ako mesiace plynuli, začala sa rozvíjať objektívna korelácia medzi mechanickými vlastnosťami materiálov a ich subjektívnymi zvukovými prejavmi. S cieľom dokázať vzťah medzi fyzickými parametrami a vnímaným zvukom sa dodávatelia s pilotnými spracovateľskými závodmi vrátane iných univerzít dobrovoľne rozhodli postupne upravovať „kandidátske“ materiály, aby ich mohol Harbeth analyzovať a poučiť sa z nich. Zvyčajne to zahŕňa manipuláciu s elektrickým nábojom, ktorý drží molekuly pohromade, aby sa utiahli alebo uvoľnili. S pribúdajúcimi poznatkami projekt postúpil do rozhodujúcej fázy: Rozhodovanie o optimálnom pomere jednotlivých prvkov a ich kombinácia.

Čoraz viac sa ukazovalo, že „kandidátske“ materiály majú výrazné akustické vlastnosti a prekvapivo a neuspokojivo, žiadny materiál nemal optimálne zvukové vlastnosti v celom zvukovom pásme, aké by potreboval basový stredotónový kužeľ pre vznik ideálnej membrány.

Z koncepčného hľadiska bol potrebný hybrid kovu a polyméru: pevný kov pre basový úder a mäkší, zhovievavejší polymér pre dobre tlmené vyššie frekvencie bez potreby dopovania kužeľa. No vytvorenie takéhoto hybridného materiálu si vyžadovalo oveľa viac úsilia.

Za predpokladu, že by takýto dvojprvkový kompozit bol koncepčne uskutočniteľný, koľko vrstiev z každého komponentu by vytvorilo dokonalú membránu? Materiál podobný kovu by mohol byť teoreticky zmiešaný medzi 10 % a 90 %. Bez doterajšieho stavu techniky a so štyrmi materiálovými zložkami bola navrhnutá matica možných testovacích zmesí, obstarané množstvá sypkého materiálu a experimentovanie začalo v malom výrobnom závode. Všetky vzorky boli starostlivo archivované a následne podrobené analýze.

Ako sa očakávalo, po vyradení menej vhodných materiálov sa objavila základná skupina potenciálnych kandidátskych zmesí s ideálnym akustickým výkonom. Nastal čas požiadať petrochemický priemysel o hromadnú výrobu exaktnej plastovej zmesi presne zadefinovanej spoločnosťou Harbeth. Toto sa však oveľa ľahšie sa povie, ako urobí.

Keby bolo možné spojiť kombinovaný intelekt pánov Kirke, Shorter a Harwooda, nepochybne by sa roky usilovného výskumu  mohli skrátiť na mesiace.  Všetkých asi päťdesiat potenciálnych materiálov, ktoré spĺňali požiadavku nízkej hmotnosti, ale mali celý rad ďalších vlastností (vrátane správnej farby), boli starostlivo podrobené sérii riadených a štandardizovaných excitácií na simuláciu hudby v testovacom reproduktore Harbethovho dizajnu. Tým sa odstránili náklady a komplikácie spojené s tvarovaním stoviek alternatívnych reproduktorových kužeľov, ich montážou do pohonných jednotiek na meranie a počúvanie s rizikom prehliadnutia toho najlepšieho „kandidáta“ vzhľadom na ohromnú zložitosť úlohy.

Ako mesiace plynuli, začala sa rozvíjať objektívna korelácia medzi mechanickými vlastnosťami materiálov a ich subjektívnymi zvukovými prejavmi. S cieľom dokázať vzťah medzi fyzickými parametrami a vnímaným zvukom sa dodávatelia s pilotnými spracovateľskými závodmi vrátane iných univerzít dobrovoľne rozhodli postupne upravovať „kandidátske“ materiály, aby ich mohol Harbeth analyzovať a poučiť sa z nich. Zvyčajne to zahŕňa manipuláciu s elektrickým nábojom, ktorý drží molekuly pohromade, aby sa utiahli alebo uvoľnili. S pribúdajúcimi poznatkami projekt postúpil do rozhodujúcej fázy: Rozhodovanie o optimálnom pomere jednotlivých prvkov a ich kombinácia.

Čoraz viac sa ukazovalo, že „kandidátske“ materiály majú výrazné akustické vlastnosti a prekvapivo a neuspokojivo, žiadny materiál nemal optimálne zvukové vlastnosti v celom zvukovom pásme, aké by potreboval basový stredotónový kužeľ pre vznik ideálnej membrány.

Z koncepčného hľadiska bol potrebný hybrid kovu a polyméru: pevný kov pre basový úder a mäkší, zhovievavejší polymér pre dobre tlmené vyššie frekvencie bez potreby dopovania kužeľa. No vytvorenie takéhoto hybridného materiálu si vyžadovalo oveľa viac úsilia.

Za predpokladu, že by takýto dvojprvkový kompozit bol koncepčne uskutočniteľný, koľko vrstiev z každého komponentu by vytvorilo dokonalú membránu? Materiál podobný kovu by mohol byť teoreticky zmiešaný medzi 10 % a 90 %. Bez doterajšieho stavu techniky a so štyrmi materiálovými zložkami bola navrhnutá matica možných testovacích zmesí, obstarané množstvá sypkého materiálu a experimentovanie začalo v malom výrobnom závode. Všetky vzorky boli starostlivo archivované a následne podrobené analýze.

Ako sa očakávalo, po vyradení menej vhodných materiálov sa objavila základná skupina potenciálnych kandidátskych zmesí s ideálnym akustickým výkonom. Nastal čas požiadať petrochemický priemysel o hromadnú výrobu exaktnej plastovej zmesi presne zadefinovanej spoločnosťou Harbeth. Toto sa však oveľa ľahšie sa povie, ako urobí.